Základná   škola s materskou školou Maňa

  Najstaršie správy, hovoriace  o existencii školy v obci Maňa pochádzajú z polovice 18. storočia. Týkajú sa predovšetkým materiálneho zabezpečenia školy a neuvádzajú typ ani zriaďovateľa, preto môžeme iba na základe  dokumentov z neskoršieho obdobia predpokladať, že v 18. storočí existovala vo Veľkej Mani jednotriedna ľudová škola a jej zriaďovateľom bola rímsko-katolícka obec.

S t a r á  š k o l a

Prvú budovu školy dal postaviť v roku 1748 gróf Ignác Koller. Bola umiestnená na panskom pozemku v blízkosti kostola, ktorý dal tiež postaviť spomínaný gróf. Predstavovala ju jedna miestnosť neveľkých rozmerov. Do roku 1779 nevyučovali žiakov učitelia, ale kňazi. Je zaujímavé, že prvým učiteľom nebol Maďar, Nemec ani Slovák, ale Čech Jozef Mikeš.

 Nemala však dlhé trvanie, v roku 1838 sa zrútila. Odvtedy sa vyučovalo v prenajatej miestnosti a  so stavbou novej školy sa pre nedostatok finančných prostriedkov začalo až v roku 1843.

N o v á  š k o l a

      Nová škola, postavená na pôvodnom pozemku, bola rozšírená o byt organistu. Výraznou mierou sa na tejto stavbe podieľal gróf Malonyay, ktorý poskytol materiál a prispel čiastkou 2000 zlatých v hotovosti. Odvtedy všetky opravy na škole financovalo panstvo.

       V roku 1862 zhorela strecha na škole, ale ešte v tom istom roku bola škola pokrytá šindľom.

      Do roku 1872 sa v našej obci vyučovalo po slovensky, ale potom následkom silnej maďarizácie sa v čisto slovenskej obci začalo učiť po maďarsky.

Žiaci štvrtého ročníka museli ovládať maďarčinu plynule ústne i písomne. Vo vyšších ročníkoch sa kládol dôraz na maďarský jazyk a krasopis. Na maďarskom jazyku žiaci postupne preberali gramatiku, ale písali najmä diktáty a slohové práce.

Používanie maďarského jazyka sa nevzťahovalo len na vyučovacie hodiny, ale i počas prestávok sa žiaci museli pod hrozbou telesných trestov rozprávať iba po maďarsky. Starší občania spomínajú, že vo vzdialenosti 400 m od školy sa mohla v rozhovoroch používať iba maďarčina.

V roku 1888 obec za podpory baróna Mórica Hiracha  pristavila ku škole ďalšiu triedu a jednu miestnosť ako byt pre učiteľa a súčasne zriadila druhé učiteľské miesto, pretože škola už bola dvojtriedna.            

  Podľa obecnej kroniky bol plat učiteľa  v tomto období 456 forintov a 26 grajciarov.

  Pre nedostatok dokladov nie je možné určiť organizáciu školy a vyučovacieho procesu a presne vymedziť obsah vzdelávania, ale je pravdepodobné, že základ vyučovania na tunajšej škole, podobne ako aj v ostatných dedinských školách v Uhorsku v 18. a 19. storočí, tvorilo trivium a náboženstvo. Žiaci sa učili čítať, písať, počítať a osvojovali si náboženské pravdy, čo sa považovalo za dostačujúce vzdelanie pre chudobný dedinský ľud.

Po roku 1900 bola v obci zriadená v zmysle uhorského školského zákona z roku 1868 šesťročná rímsko-katolícka ľudová škola.

Žiaci šiestich ročníkov boli rozdelení do dvoch tried. Prvú triedu tvorili žiaci 1. a 2. ročníka. Druhú trieda bola rozdelená  na dve oddelenia.

V jednej triede sa učili chlapci aj dievčatá, ale museli sedieť oddelene.

Školský rok sa začínal 15. septembra slávnostnými bohoslužbami v kostole a končil sa 15. mája záverečnými skúškami za účasti školského inšpektora. Výsledky skúšok a celkový prospech rozhodovali o postupe žiaka do vyššieho ročníka.

Vyučovanie sa začínalo o 8.⁰⁰ spoločnou modlitbou. Od 11.⁰⁰ do 14.⁰⁰ hodiny bola prestávka, počas ktorej žiaci odchádzali domov na obed. Odpoludňajšie vyučovanie pokračovalo dvoma vyučovacími hodinami do 16.⁰⁰  Po skončení vyučovania sa žiaci zhromaždili pred školou, odtiaľ v sprievode učiteľov organizovane prešli ku kaštieľu. Tu si spoločne zaspievali a po pozdrave sa rozišli domov.

Po skončení povinnej školskej dochádzky žiaci navštevovali ešte dva roky tzv. opakovaciu triedu, kde si prehlbovali a utvrdzovali nadobudnuté vedomosti.

Keďže počet žiakov sa neustále zvyšoval  a vyučovanie šiestich ročníkov v dvoch triedach bola už neúnosná, v roku 1913 bola postavená ďalšia školská budova, v ktorej sa používala do roku 1929 jedna miestnosť ako učebňa a ostatné slúžili ako učiteľský byt.

Po vzniku Československej republiky nastali veľké zmeny, maďarčina bola nahradená slovenčinou. V roku 1927 sa zaviedla osemročná povinná školská dochádzka. V obci Maňa sa však z neznámych príčin osemročná dochádzka uplatňovala až od školského roku 1933/34.

Po roku 1927 sa škola ocitla vo veľmi zlej finančnej situácii. Všetky náklady na školy sa uhrádzali len z krajinského príspevku. Keďže tieto financie nepostačovali na zabezpečenie riadneho chodu školy, situáciu riešilo obecné zastupiteľstvo. Kým sa nevyrieši udržovacia povinnosť, bude vyberať obecnú daň s 300 %-ou prirážkou na podporu školy. Týmto rozhodnutím bola zabezpečená jej ďalšia existencia.    

 Zariadenie tried bolo jednoduché, pozostávalo z katedry pre učiteľa, z lavíc, tabule, skrine, vešiaka a murovaných kachieľ. Na čelnej stene bol drevený kríž s ukrižovaným Ježišom. Výzdobu triedu dopĺňali obrazy prezidenta, pápeža, školského inšpektora, M.R. Štefánika, P.O. Hviezdoslava a J.A. Komenského.  Na stenách nechýbal štátny znak a obrazy s biblickými námetmi.

Školský rok sa začínal 1. septembra a končil sa 30. júna. Okrem hlavných prázdnin mali žiaci ešte prázdniny vianočné a veľkonočné.

Vývoj školy po roku 1938 súvisel s politickými situáciami, ktoré sa na Slovensku v tomto období odohrali. Veľká Maňa bola Viedenskou arbitrážou začlenená do Maďarska.

Situácia v škole bola veľmi napätá. V dôsledku okupácie, sa museli všetci proslovensky zmýšľajúci učitelia vysťahovať na Slovensko alebo im nebolo dovolené vyučovať.

Vyučovacím jazykom zostala aj naďalej slovenčina, ale maďarčina bola uvedená ako vyučovací predmet. Okrem nej sa žiaci učili náboženstvo, slovenskú reč, počty (matematiku), merbu ( geometriu), zemepis, dejepis Uhorska, náuku o občianskych právach a povinnostiach,  prírodopis, náuku o hospodárstve a domácnosti, zdravovedu, spev, kreslenie, ručné práce a telesnú výchovu.

Klasifikovali sa aj mravy, pilnosť a zovňajšok písomných prác.

Všetky oficiálne doklady i školské dokumenty boli písané dvojjazyčne.

V škole i mimo nej sa žiaci museli správať podľa Životných pravidiel katolíckeho dieťaťa.

Roky 2. svetovej vojny výrazne poznačili proces výchovy a vzdelávania na tunajšej škole. Z tohto, v existencii zložitého obdobia, sa nezachovali podrobnejšie správy, preto nie je možné bližšie spracovať jej históriu.

Po skončení  2. svetovej vojny rímskokatolícka ľudová škola vo Veľkej Mani prešla z rúk cirkvi pod správu štátu a jej plný názov bol: Osemtriedna štátna ľudová škola. Bola rozdelená na 5 ročníkov ľudovej a 3 ročníky vyššej ľudovej školy.

     V roku 1946/47 sa uskutočnili rekonštrukčné práce na oboch budovách školy. Triedy boli zariadené nábytkom z kaštieľa. Od roku 1949 navštevovali školu vo Veľkej Mani žiaci z Veľkej Mane, Malej Mane, Kmeťova, Vlkasu a Michala nad Žitavou. Od roku 1949 sa vyučovalo v miestnom kaštieli.

      Terajšia budova školy bola otvorená                1. septembra  1961. Areál školy nebol vôbec upravený. Na jeho úprave sa podieľali aj žiaci školy, najmä žiaci vyšších ročníkov.

     V roku 1995 pribudla ku škole i nová telocvičňa.

      Od 1.septembra 2002 nesie škola nový názov- Základná škola s materskou školou Maňa.     

       Medzi školské budovy patrí i školská jedáleň, ktorá sa nachádza v zrekonštruovanej budove bývalej školy z roku 1913.